Clanax Štipce na bielizeň drevené 24 kusov
| Kód: | 21016 |
| EAN: | 8590786228658 |
| Výrobca: | dovozce: Bartoň Trading, s.r.o. |
| Značka: | Clanax® (web) |
 | |
Drevené štipce na bielizeň - 24 kusov
Štipec na bielizeň, bielizeň kolíček, kramlík, klamerka je drobná technická pomôcka používaná pri sušení čistej bielizne. Slúži k prechodnému prichytenie bielizne a iných textílií na bielizeň šnúru počas jeho sušenia. V zásade môže byť dvoch rôznych typov.
Bielizňové kolíček je tak veľkou drobností, že si na neho majiteľky elektrických sušičiek možná ťažko spomenú. Pritom ide o geniálny nápad, ktorý aj cez mnoho redesign zostáva v princípe stále rovnakým, jednoduchým a elegantným pomocníkom v domácnosti.
Prvé tvarované drevené kolíky vznikli v Anglicku. Vyrábali ich z jedného kusu pružného dreva, zvyčajne vŕby, členovia kresťanskej sekty známej ako kvakeri. Boli známi svojím veľmi jednoduchým životným štýlom, ktorého každodenná rutina zahŕňala výrobu odolného dreveného nábytku a praktických predmetov do domácnosti, ako napríklad vešiak na šaty alebo kolík na bielizeň.
Kvakeri sa od ostatných kresťanov odlišovali charizmatickým, takmer frenetickým duchovným prejavom, pre ktorý boli vo vlastnej krajine prenasledovaní. V roku 1774 opustili Anglicko a usadili sa v Amerike, kde sa kolík používal v nezmenenej podobe až do roku 1832, keď bol zaregistrovaný prvý patent na drevenú skrutku. Hoci sa v praxi príliš neosvedčil, pretože skrutka vplyvom vlhkosti napučala a stratila svoju funkčnosť, trvalo ďalších dvadsaťjeden rokov, kým si plodný vermontský vynálezca David M. Smith patentoval dvojdielny typ s kovovou pružinou.
Do roku 1887 vydal americký patentový úrad ďalších 146 osvedčení na rôzne modifikované kolíky, ktorých dizajn do dnešnej podoby zdokonalil Solon E. Moore.
Moorova verzia mala tú výhodu, že sa dala ľahko masovo vyrábať a dobre držala na šnúre a vo vetre. Prvá "továreň na kolíky" vznikla vo Vermonte a drobný pomocník do domácnosti sa vo veľkom predával po celom svete.
Po prvej svetovej vojne však nastali zlé časy, keď tovar z Európy zaplavil trh a americké ženy v domácnosti začali uprednostňovať lacnejšie švédske kolíky a potom ešte lacnejší dovoz z Číny.
Domáci kolíčkarský priemysel sa zrútil a národná "kolíčková manufaktúra" bola nútená prejsť na plastový tovar. Posledný americký kolíček na bielizeň tak zišiel z výrobnej linky v roku 2009 za veľkého záujmu médií a vlasteneckej ľútosti.
V priebehu 100 rokov prešiel skromný drevený kolíček na bielizeň mnohými zmenami, často len z kozmetických dôvodov. Zažil svoje vzostupy aj pády, prežil plastový boom aj nástup sušičiek bielizne. Vďaka svojej užitočnosti však prežil a trpezlivo čaká. Možno sa jeho čas vráti a pochová mýtus z 50. rokov minulého storočia, že elektrické spotrebiče nám vrátia slobodu. Možno príde čas, keď sušenie bielizne na slnku a čerstvom vzduchu bude opäť bežné a šnúry na bielizeň sa už nebudú považovať za esteticky urážlivé.
Táto položka nebola doposiaľ diskutovaná. Ak chcete byť prvý, kliknite na tlačidlo Pridať príspevok
Drevené štipce na bielizeň - 24 kusov
Štipec na bielizeň, bielizeň kolíček, kramlík, klamerka je drobná technická pomôcka používaná pri sušení čistej bielizne. Slúži k prechodnému prichytenie bielizne a iných textílií na bielizeň šnúru počas jeho sušenia. V zásade môže byť dvoch rôznych typov.
Bielizňové kolíček je tak veľkou drobností, že si na neho majiteľky elektrických sušičiek možná ťažko spomenú. Pritom ide o geniálny nápad, ktorý aj cez mnoho redesign zostáva v princípe stále rovnakým, jednoduchým a elegantným pomocníkom v domácnosti.
Prvé tvarované drevené kolíky vznikli v Anglicku. Vyrábali ich z jedného kusu pružného dreva, zvyčajne vŕby, členovia kresťanskej sekty známej ako kvakeri. Boli známi svojím veľmi jednoduchým životným štýlom, ktorého každodenná rutina zahŕňala výrobu odolného dreveného nábytku a praktických predmetov do domácnosti, ako napríklad vešiak na šaty alebo kolík na bielizeň.
Kvakeri sa od ostatných kresťanov odlišovali charizmatickým, takmer frenetickým duchovným prejavom, pre ktorý boli vo vlastnej krajine prenasledovaní. V roku 1774 opustili Anglicko a usadili sa v Amerike, kde sa kolík používal v nezmenenej podobe až do roku 1832, keď bol zaregistrovaný prvý patent na drevenú skrutku. Hoci sa v praxi príliš neosvedčil, pretože skrutka vplyvom vlhkosti napučala a stratila svoju funkčnosť, trvalo ďalších dvadsaťjeden rokov, kým si plodný vermontský vynálezca David M. Smith patentoval dvojdielny typ s kovovou pružinou.
Do roku 1887 vydal americký patentový úrad ďalších 146 osvedčení na rôzne modifikované kolíky, ktorých dizajn do dnešnej podoby zdokonalil Solon E. Moore.
Moorova verzia mala tú výhodu, že sa dala ľahko masovo vyrábať a dobre držala na šnúre a vo vetre. Prvá "továreň na kolíky" vznikla vo Vermonte a drobný pomocník do domácnosti sa vo veľkom predával po celom svete.
Po prvej svetovej vojne však nastali zlé časy, keď tovar z Európy zaplavil trh a americké ženy v domácnosti začali uprednostňovať lacnejšie švédske kolíky a potom ešte lacnejší dovoz z Číny.
Domáci kolíčkarský priemysel sa zrútil a národná "kolíčková manufaktúra" bola nútená prejsť na plastový tovar. Posledný americký kolíček na bielizeň tak zišiel z výrobnej linky v roku 2009 za veľkého záujmu médií a vlasteneckej ľútosti.
V priebehu 100 rokov prešiel skromný drevený kolíček na bielizeň mnohými zmenami, často len z kozmetických dôvodov. Zažil svoje vzostupy aj pády, prežil plastový boom aj nástup sušičiek bielizne. Vďaka svojej užitočnosti však prežil a trpezlivo čaká. Možno sa jeho čas vráti a pochová mýtus z 50. rokov minulého storočia, že elektrické spotrebiče nám vrátia slobodu. Možno príde čas, keď sušenie bielizne na slnku a čerstvom vzduchu bude opäť bežné a šnúry na bielizeň sa už nebudú považovať za esteticky urážlivé.
