- Sviečky, vonné oleje
- osviežovače vzduchu
- potravinárske výrobky
- Zdravý životný štýl
- domácnosť
- dekorácie
- Elektro
- zdravie
Hviezda z látky na zavesenie 9 cm
Kód: | 1808194 |
EAN: | 8595603426316 |
Výrobca: | Made in PCR |
Značka: | Ozdoby, dekorace, tvorba |
Vianoce majú svoj pôvod ešte v pohanskej dobe, keď boli ľudia tesne spätí s prírodou a uctievali Slnko ako životodarnú silu. Slávilo sa prebudenie Slnka na jar, uctievala sa najväčšia sila Slnka v lete a významný sviatok bol tiež v zime, keď Slnko stratilo svoju silu, ale ľudia verili v jeho znovuzrodenie. To bolo v období zimného slnovratu okolo 21.decembra, kedy sa začína predlžovať deň, pribúda svetlá a tepla a narodené Slnko získava silu. Rané kresťanstvo sa snažilo tieto pohanské zvyky vymietiť, preto sústredilo svoje sviatky do významných pohanských osláv. Do tejto doby aj kresťania zasadili narodenie Ježiša.
O Ježišovi a jeho živote sa toho najviac dočítate v Biblii, v ktorej je spísané kresťanské učenie. Rímskou ríšou utláčaný židovský národ veril v lepšie časy, ktorých predzvesťou malo byť narodenie Mesiáša (mešiach – ten, ktorý sa očakáva alebo tiež Kristus – posvätený). Mal sa volať Ježiš. Boh vyslal anjela Gabriela k panne menom Mária, zasnúbenej s Jozefom z rodu Dávidovho. Povedal jej, že na ňu zostúpi Duch Svätý a ona počne syna, ktorý bude tiež svätý a dá mu meno Ježiš. Mária porodila Ježiša v meste Betleheme, kam sa vydali s Jozefom kvôli sčítaniu ľudu a pretože nebolo inde miesto, uložila ho do jaslí.
24.december – Štedrý deň 25. december – Hod boží vianočný 26.december – Svätý Štefan 27.december – Svätý Ján Evanjelista 28.december – Sviatok Mláďatok SYMBOLY VIANOC, DEKORÁCIA VIANOCE Betlehem Vianočný strom Imelo a Vianoce Ryba a Vianoce Zvon a Vianoce Darčeky na Vianoce Cukroví na Vianoce, vianočné pečivo Hviezda z látky na zavesenie 9 cm
23.decembra končí Advent a začínajú vianočné sviatky. 24. decembra je Štedrý deň a oslavuje sa narodenie Adama a Evy, prvých ľudí, ktorých stvoril Boh. Narodenie Ježiša sa oslavuje až o deň neskôr. Večerná nádielka je s týmto dňom spojená už od 14. mesiaca.storočia a symbolizuje z hlbšieho pohľadu štedrosť Boha Otca.
Oslavuje sa narodenie Ježiša v Betleheme. Oslavuje sa Polnočná omša. V tento deň sa slúžili ešte dve omše - Jitřní (za svitania) a Veľká (dopoludnia). V tento deň sa oslavuje a hoduje, schádza sa rodina, rozjíma sa.. Nesmie sa pracovať.
Deň je zasvätený Svätému Štefanovi, mučeníkovi, ktorý hlásal príchod Ježiša a bol za to židov ukameňovaný. Tradíciou sú obchôdzky koledníkov.
Predtým sa oslavoval aj tento deň, ktorý bol zasvätený apoštolovi, ktorý sa staral o Máriu (Ježišovu matky) v čase po jeho smrti. Nepriatelia ho nenávideli tak, že ho hodili do kotla s vrelým olejom, ale keďže bol pod Božou ochranou, tak mu horúci olej ani otrávené víno neublížilo.
Tento vianočný sviatok sa teraz pripomína už len pri omšiach v kostoloch. Mláďatká sú Betlehemské deti, ktoré dal vyvraždiť kráľ Herodes, keď márne hľadal v Betleheme narodeného Ježiša a jeho rodičov.
Miesto kde prišiel na svet Ježiš. Tradícia stavania betlehemov je staršia ako zdobenie stromčeka. Založil ju František z Assisi, keď v roku 1223 pri oslave narodenia Krista postavil v jaskyni živé jasle so zvieratami a ľuďmi. Táto tradca sa rozšírila do celého sveta. V rôznych krajoch sa stavali iné betlehemy, najčastejšie sa usadzovali do kostola, okolo 18.storočia sa ujali aj v domácnostiach šľachty a nakoniec prenikli aj medzi vidiecky ľud. Ako materiál sa používalo drevo, papier, cesto, kukuričné listy, vosk, sadra, hlina.. Ťažiskom betlehemu boli jasličky s dieťatkom Panna Mária, svätý Jozef, vôl, a somár. Okolo boli pastieri, ovečky, Traja králi a ďalšie postavy zo života.
Presný dôvod použitia ihličnatého stromu ako vianočného symbolu nie je presne známy. Snáď je to preto, že strom spája všetky tri časti sveta. Svojimi koreňmi zasahuje do zeme (Peklo), kmeň symbolizuje materiálny svet (Očistec) a vetvy siahajú do neba (Nebesia). Ihličnany sú večne zelené, teda symbol večného života. Do Čiech sa tradícia zdobenia vianočného stromu dostala v 19. roku.storočia z Nemecka. Zdobenie stromčeka záviselo od krajových zvyklostí a od sociálneho postavenia danej rodiny. Na výrobu ozdôb sa používali iba prírodné materiály v podobe orechových škrupín, zrní, kukurice, korenia, slama, kukuričné listy a ustrižky textilu. Na strom sa zavesovali jabĺčka, v múke obalené orechy a šišky, z papiera sa vyrábali hviezdy, reťaze a rôzne kvety. Na stromček sa vešalo aj rôzne vianočné pečivo, pečivo, perníčky, figúrky a praclíčky, farbený cukor, krížalky. Všetky ozdôbky sa vesili na tenkú červenú stužku. Sklenené banky sa objavili až koncom 19.storočia ako výrobky českých sklárov. Výhradne českou vianočnou ozdobou sú čokoládové figúrky. Rozsvätenie vianočného stromu pripomína pohanskú oslavu návratu Slnka (slnovrat), kresťanská filozofia však hovorí o svetle, teple a láske v našich srdciach.
Imelo na Vianoce neodmysliteľne patrí. Bolo kedysi súčasťou aj pohanských obradov, je mu prisudzovaná magická moc a je opradené radom povier. Niet divu, veď imelo rastie vysoko na stromoch, ktoré opadajú, avšak ono zostáva stále zelené. Dozrieva v zime, keď nedozrieva takmer nič a jeho plody vyzerajú ako perly. Po odtrhnutí imela časom zožltne a pripomína tak slnko a jeho životodarnú silu. Imelo zavesené v dome prináša dovnútra šťastie a lásku, ochraňuje proti čarodejniciam a zlým duchom. Ochraňuje proti ohňu. Čím viac má bobuliek, tým viac šťastia prináša svojmu majiteľovi. Jeho čarovná moc sa zvyšuje, ak je imelo darované, nie zakúpené. Podľa starých Keltov imelo prináša plodnosť, od nich teda prišiel zvyk bozkávať sa pod zaveseným imelom. Ľudia verili, že imelo má moc vyvolať a udržať vzťah muža a ženy pohromade vďaka svojim lepivým guličkám.
Narodenie Ježiša sa datuje do obdobia, kedy práve končil Vek Rýb, preto je s Ježišom tento symbol spätý. V našich krajinách je od 19.storočia ryba súčasťou štedrovečernej hostiny. Je považovaná za pôstne jedlo. Pri kuchaní ryby si schovajte pár šupiniek do peňaženky, aby sa vás držali v budúcom roku peniaze.
Ich hlas je vraj prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi a povznáša ľudskú dušu k Bohu. Každý zvon má svoje „SRDCE“, ktoré keď sa rozozvučí, hlása príchod nádeje a radosti.
Nadeľovanie darčekov na Vianoce má svoj pôvod už v legende o narodení Ježiška. Aj jemu ľudia nosili všetko, čo práve mali, aby pomohli Svätej rodine. Zmyslom vianočného obdarovávania by mala byť radosť nielen z toho, že darčeky dostávame, ale predovšetkým z toho, že ich darujeme. Ide o prejav priazne, úcty a lásky ao snahu pripraviť blízkym krásne prekvapenie. O tom, kto darčeky balí a dáva, my dospelí vieme svoje. Deti však veria v kúzelný a nadprirodzený svet, v ktorom existujú bytosti, ktoré dokážu splniť každé želanie. V každej krajine je táto vianočná bytosť iná, všade je ale mužského rodu. Ježiško nadeľuje darčeky v Čechách a na Slovensku, ale aj napr.v Rumunsku, Rakúsku, Chorvátsku aj v Taliansku.
Aké by to boli Vianoce bez vianočných cukroviniek? Tento zvyk je až z konca 19.storočia. Podľa neho by na stole malo byť sedem alebo trinásť druhov vianočných cukroviniek. U chudobnejších ľudí tvorili vianočné pečivo aj obyčajnejšie druhy pečiva, ako vdolky, koláče, buchtičky, záviny a samozrejme perník. Najvýznamnejšie vianočné pečivo je Vianočka, o ktorej sú zmienky už zo 16.storočia a viaže sa k nej veľa povier. Vianočka sa plietla z deviatich prameňov, pričom štyri spodné znamenali slnko, vodu, vzduch a zem. Tri pramene uprostred symbolizovali rozum, cit a vôľu a vrchné dva pramene predstavovali lásku a múdrosť. Pri pečení vianočky si gazdiná mala vziať bielu zásteru, a šatka a pri miesení cesta nesmela s nikým hovoriť. Pri kysnutí cesta mala skákať veľmi vysoko, snáď preto, aby cesto nadskočilo. Niekde sa do Vianočky zapekala minca a kto ju našiel, zaistil si tým zdravie a hojnosť na ďalší rok. Pokiaľ sa vianočka pri pečení natrhla alebo pripálila, neveštilo to nič dobré.
Táto položka nebola doposiaľ diskutovaná. Ak chcete byť prvý, kliknite na tlačidlo Pridať príspevok
Vianoce majú svoj pôvod ešte v pohanskej dobe, keď boli ľudia tesne spätí s prírodou a uctievali Slnko ako životodarnú silu. Slávilo sa prebudenie Slnka na jar, uctievala sa najväčšia sila Slnka v lete a významný sviatok bol tiež v zime, keď Slnko stratilo svoju silu, ale ľudia verili v jeho znovuzrodenie. To bolo v období zimného slnovratu okolo 21.decembra, kedy sa začína predlžovať deň, pribúda svetlá a tepla a narodené Slnko získava silu. Rané kresťanstvo sa snažilo tieto pohanské zvyky vymietiť, preto sústredilo svoje sviatky do významných pohanských osláv. Do tejto doby aj kresťania zasadili narodenie Ježiša.
O Ježišovi a jeho živote sa toho najviac dočítate v Biblii, v ktorej je spísané kresťanské učenie. Rímskou ríšou utláčaný židovský národ veril v lepšie časy, ktorých predzvesťou malo byť narodenie Mesiáša (mešiach – ten, ktorý sa očakáva alebo tiež Kristus – posvätený). Mal sa volať Ježiš. Boh vyslal anjela Gabriela k panne menom Mária, zasnúbenej s Jozefom z rodu Dávidovho. Povedal jej, že na ňu zostúpi Duch Svätý a ona počne syna, ktorý bude tiež svätý a dá mu meno Ježiš. Mária porodila Ježiša v meste Betleheme, kam sa vydali s Jozefom kvôli sčítaniu ľudu a pretože nebolo inde miesto, uložila ho do jaslí.
24.december – Štedrý deň 25. december – Hod boží vianočný 26.december – Svätý Štefan 27.december – Svätý Ján Evanjelista 28.december – Sviatok Mláďatok SYMBOLY VIANOC, DEKORÁCIA VIANOCE Betlehem Vianočný strom Imelo a Vianoce Ryba a Vianoce Zvon a Vianoce Darčeky na Vianoce Cukroví na Vianoce, vianočné pečivo Hviezda z látky na zavesenie 9 cm
23.decembra končí Advent a začínajú vianočné sviatky. 24. decembra je Štedrý deň a oslavuje sa narodenie Adama a Evy, prvých ľudí, ktorých stvoril Boh. Narodenie Ježiša sa oslavuje až o deň neskôr. Večerná nádielka je s týmto dňom spojená už od 14. mesiaca.storočia a symbolizuje z hlbšieho pohľadu štedrosť Boha Otca.
Oslavuje sa narodenie Ježiša v Betleheme. Oslavuje sa Polnočná omša. V tento deň sa slúžili ešte dve omše - Jitřní (za svitania) a Veľká (dopoludnia). V tento deň sa oslavuje a hoduje, schádza sa rodina, rozjíma sa.. Nesmie sa pracovať.
Deň je zasvätený Svätému Štefanovi, mučeníkovi, ktorý hlásal príchod Ježiša a bol za to židov ukameňovaný. Tradíciou sú obchôdzky koledníkov.
Predtým sa oslavoval aj tento deň, ktorý bol zasvätený apoštolovi, ktorý sa staral o Máriu (Ježišovu matky) v čase po jeho smrti. Nepriatelia ho nenávideli tak, že ho hodili do kotla s vrelým olejom, ale keďže bol pod Božou ochranou, tak mu horúci olej ani otrávené víno neublížilo.
Tento vianočný sviatok sa teraz pripomína už len pri omšiach v kostoloch. Mláďatká sú Betlehemské deti, ktoré dal vyvraždiť kráľ Herodes, keď márne hľadal v Betleheme narodeného Ježiša a jeho rodičov.
Miesto kde prišiel na svet Ježiš. Tradícia stavania betlehemov je staršia ako zdobenie stromčeka. Založil ju František z Assisi, keď v roku 1223 pri oslave narodenia Krista postavil v jaskyni živé jasle so zvieratami a ľuďmi. Táto tradca sa rozšírila do celého sveta. V rôznych krajoch sa stavali iné betlehemy, najčastejšie sa usadzovali do kostola, okolo 18.storočia sa ujali aj v domácnostiach šľachty a nakoniec prenikli aj medzi vidiecky ľud. Ako materiál sa používalo drevo, papier, cesto, kukuričné listy, vosk, sadra, hlina.. Ťažiskom betlehemu boli jasličky s dieťatkom Panna Mária, svätý Jozef, vôl, a somár. Okolo boli pastieri, ovečky, Traja králi a ďalšie postavy zo života.
Presný dôvod použitia ihličnatého stromu ako vianočného symbolu nie je presne známy. Snáď je to preto, že strom spája všetky tri časti sveta. Svojimi koreňmi zasahuje do zeme (Peklo), kmeň symbolizuje materiálny svet (Očistec) a vetvy siahajú do neba (Nebesia). Ihličnany sú večne zelené, teda symbol večného života. Do Čiech sa tradícia zdobenia vianočného stromu dostala v 19. roku.storočia z Nemecka. Zdobenie stromčeka záviselo od krajových zvyklostí a od sociálneho postavenia danej rodiny. Na výrobu ozdôb sa používali iba prírodné materiály v podobe orechových škrupín, zrní, kukurice, korenia, slama, kukuričné listy a ustrižky textilu. Na strom sa zavesovali jabĺčka, v múke obalené orechy a šišky, z papiera sa vyrábali hviezdy, reťaze a rôzne kvety. Na stromček sa vešalo aj rôzne vianočné pečivo, pečivo, perníčky, figúrky a praclíčky, farbený cukor, krížalky. Všetky ozdôbky sa vesili na tenkú červenú stužku. Sklenené banky sa objavili až koncom 19.storočia ako výrobky českých sklárov. Výhradne českou vianočnou ozdobou sú čokoládové figúrky. Rozsvätenie vianočného stromu pripomína pohanskú oslavu návratu Slnka (slnovrat), kresťanská filozofia však hovorí o svetle, teple a láske v našich srdciach.
Imelo na Vianoce neodmysliteľne patrí. Bolo kedysi súčasťou aj pohanských obradov, je mu prisudzovaná magická moc a je opradené radom povier. Niet divu, veď imelo rastie vysoko na stromoch, ktoré opadajú, avšak ono zostáva stále zelené. Dozrieva v zime, keď nedozrieva takmer nič a jeho plody vyzerajú ako perly. Po odtrhnutí imela časom zožltne a pripomína tak slnko a jeho životodarnú silu. Imelo zavesené v dome prináša dovnútra šťastie a lásku, ochraňuje proti čarodejniciam a zlým duchom. Ochraňuje proti ohňu. Čím viac má bobuliek, tým viac šťastia prináša svojmu majiteľovi. Jeho čarovná moc sa zvyšuje, ak je imelo darované, nie zakúpené. Podľa starých Keltov imelo prináša plodnosť, od nich teda prišiel zvyk bozkávať sa pod zaveseným imelom. Ľudia verili, že imelo má moc vyvolať a udržať vzťah muža a ženy pohromade vďaka svojim lepivým guličkám.
Narodenie Ježiša sa datuje do obdobia, kedy práve končil Vek Rýb, preto je s Ježišom tento symbol spätý. V našich krajinách je od 19.storočia ryba súčasťou štedrovečernej hostiny. Je považovaná za pôstne jedlo. Pri kuchaní ryby si schovajte pár šupiniek do peňaženky, aby sa vás držali v budúcom roku peniaze.
Ich hlas je vraj prostredníkom medzi Bohom a ľuďmi a povznáša ľudskú dušu k Bohu. Každý zvon má svoje „SRDCE“, ktoré keď sa rozozvučí, hlása príchod nádeje a radosti.
Nadeľovanie darčekov na Vianoce má svoj pôvod už v legende o narodení Ježiška. Aj jemu ľudia nosili všetko, čo práve mali, aby pomohli Svätej rodine. Zmyslom vianočného obdarovávania by mala byť radosť nielen z toho, že darčeky dostávame, ale predovšetkým z toho, že ich darujeme. Ide o prejav priazne, úcty a lásky ao snahu pripraviť blízkym krásne prekvapenie. O tom, kto darčeky balí a dáva, my dospelí vieme svoje. Deti však veria v kúzelný a nadprirodzený svet, v ktorom existujú bytosti, ktoré dokážu splniť každé želanie. V každej krajine je táto vianočná bytosť iná, všade je ale mužského rodu. Ježiško nadeľuje darčeky v Čechách a na Slovensku, ale aj napr.v Rumunsku, Rakúsku, Chorvátsku aj v Taliansku.
Aké by to boli Vianoce bez vianočných cukroviniek? Tento zvyk je až z konca 19.storočia. Podľa neho by na stole malo byť sedem alebo trinásť druhov vianočných cukroviniek. U chudobnejších ľudí tvorili vianočné pečivo aj obyčajnejšie druhy pečiva, ako vdolky, koláče, buchtičky, záviny a samozrejme perník. Najvýznamnejšie vianočné pečivo je Vianočka, o ktorej sú zmienky už zo 16.storočia a viaže sa k nej veľa povier. Vianočka sa plietla z deviatich prameňov, pričom štyri spodné znamenali slnko, vodu, vzduch a zem. Tri pramene uprostred symbolizovali rozum, cit a vôľu a vrchné dva pramene predstavovali lásku a múdrosť. Pri pečení vianočky si gazdiná mala vziať bielu zásteru, a šatka a pri miesení cesta nesmela s nikým hovoriť. Pri kysnutí cesta mala skákať veľmi vysoko, snáď preto, aby cesto nadskočilo. Niekde sa do Vianočky zapekala minca a kto ju našiel, zaistil si tým zdravie a hojnosť na ďalší rok. Pokiaľ sa vianočka pri pečení natrhla alebo pripálila, neveštilo to nič dobré.