Semo Kapusta hlávková - krouhárenské Pourovo pozdní 0,6 g

Kapusta patrí medzi tradičnú českú zeleninu. Pod označením kapusta si väčšina z nás predstaví kapustu hlávkovú. Nemožno však opomenúť, že dnes konzumujeme aj kapustu pekingskú a čínsku. Hlávková kapusta sa konzumuje ako v čerstvom stave (saláty), tak aj tepelne upravená alebo kysaná. V modernej výžive klesá konzum tepelne upravenej kapusty v prospech čerstvých šalátov. Hlávková kapusta sa svojim zložením nijako výrazne nelíši od ostatných druhov zeleniny. Deväť desatín hmotnosti čerstvej kapusty je nitrobunková voda. Zvyšných 10 % sušiny pozostáva z sacharidov (5 g), vlákniny (3 g), bielkovín (1,5 g), tukov, organických kyselín, minerálnych látok, stopových prvkov a vitamínov. Výsledná energetická hodnota kapusty je veľmi nízka, a to len 20 - 25 kcal v 100 g. Rozdiely v zložení bielej a červenej kapusty nie sú veľké. Kapusta obsahuje mnoho rastlinných zlúčenín, ktoré majú pozitívny vplyv na zdravie človeka. Za zmienku stojí napríklad sulforafan, čo je látka, ktorá má potvrdené protinádorové účinky. Obsah vlákniny ďalej napomáha znižovať riziko nádorových ochorení, predovšetkým zažívacieho traktu. Šťava z kapusty je osvedčeným prostriedkom pri liečbe vredov žalúdka a dvanástnika. Schopnosť liečiť narušenú sliznicu zažívacieho traktu priraďujeme biotínu (predtým označovanému ako vitamín U), ktorého práve kapusta obsahuje zvýšené množstvo. Kapusta alebo šťava z nej vykazuje celú radu ďalších pozitívnych účinkov. Pôsobí antibakteriálne, uľahčuje vykašlávanie, pomáha pri tvorbe objemu stolice, je vhodná pri liečbe dny a žlčových kameňov. Vysoký obsah draslíka má za následok močopudné schopnosti kapusty. Celkovo je však kapusta veľmi vhodnou potravinou pre chorých s vysokým krvným tlakom a srdcovo-cievnymi chorobami. Významný je obsah vitamínu C, obzvlášť v kysanej kapuste. Predovšetkým v zimných mesiacoch, keď býva nedostatok čerstvej zeleniny, hrá kapusta veľmi dôležitú úlohu pri saturácii organizmu ochrannými látkami. Hlávková kapusta vyžaduje úrodné pôdy s dobrou zásobou živín a vysokou vododržnosťou. Pre skoré odrody volíme ľahšie pôdy, pre kapustu neskorú a skladovateľnú pôdy ťažšie, s pH v rozmedzí 6 - 7. Kapustu zaraďujeme do prvej trate. Skoré odrody pestujeme z predpestovanej sadenice, neskoré môžeme siať aj priamo na stanovište. V priebehu vegetácie zabezpečujeme pravidelné zásobovanie vodou. Sklízime ručne, skladujeme pri teplote 1 - 2°C a vysokej vlhkosti vzduchu (95%).

Kapusta hlávková (Brassica oleracea L. convar. capitata (L) Alef.) - Pourovo pozdné

Obsah balenia
0,6 g (200 - 300 semien v 1 g, HTS 3 - 5 g) - ošetrené proti hubovým chorobám: Áno

• Odroda Pourovo pozdné je výnosná osvedčená odroda
• Produkuje veľké, guľovité, tmavo zelené hlávky
• Dorastajúca do hmotnosti 4 - 6 kg s fialovým nádychom vonkajších listov a stredným ojinením
• Sú pevné a dobre uzavreté.
• Z hustšieho sponu narastajú menšie kvalitné hlávky pre priamy konzum
• Odroda Pourovo pozdné je predovšetkým vhodná na krouhanie a priamy konzum
• Použitie aj na skladovanie 

Zpôsob výsevu
spon 60 x 60 cm

Vegetačná doba
170 - 190 dní od výsevu do sklizne

Prehľad doby výsevu, výsadby a sklizne:

• výsev - apríl, máj
• výsadba - máj
• sklizeň - október, november

Skladovanie
Odroda Pourovo pozdné je vhodná na skladovanie.

Postup pri skladovaní hlávkovej kapusty
Hlávkovú kapustu sklízime dôkladne s niekoľkými vonkajšími krycími listami, aby sa hlávky nepomačkali. Pre skladovanie je optimálna teplota 1 až 2°C a vysoká vlhkosť vzduchu (95 %). Ideálnym prostredím pre dlhšie skladovanie je chladný a dobre vetraný pivnica. Hlávkovú kapustu môžeme vedľa pivničných priestorov uskladniť aj v parení či zazimovacej jame a to tak, že ju ukládame s koreňovými balmi, ktoré zahrnieme zemou. Parenisko alebo jamu prikryjeme prkňami a v prípade mrazov balíkmi lisovanej slamy, lístím alebo polystyrénovými doskami. Pred uložením je však potrebné odtrhnúť veľké krajné listy. Takto uskladnená hlávková kapusta vydrží aj niekoľko mesiacov (závisí od danej odrody).