Ovca so zelenou mašľou na zavesenie 15 cm

Veľká noc, rovnako ako Vianoce, sprevádzalo a stále sprevádza nepreberné množstvo pohanských aj kresťanských zvykov, ktoré sa niekedy úplne spojili. Väčšinou však veľkonočné zvyky vychádzajú z podstaty života roľníka na poľnohospodárskom vidieku - boli to sviatky jari, kedy sa príroda opäť prebúdzala k životu a rôznymi obradmi bolo potrebné zabezpečiť úrodu a zdar novo nadchádzajúceho poľnohospodárskeho roka - to sú teda Veľká noc ľudové. Ďalej je možné rozlíšiť Veľká noc kresťanskej a svetskej.

Dnes Veľká noc chápeme ako kresťanskú oslavu, ktorá sa nenápadne prelína s veľmi silno zakorenenými pohanskými zvykmi, oslavujúcimi znovuprebudenie prírody k životu po dlhej zime. Sú to teda sviatky radosti, počiatku úrody a nádeje.

Málokde sa dozvedáme, že dôležitou súčasťou sviatkov jari je tiež výzdoba, chceme s jarným príchodom privítať tiež znovuzrodenie síl a radostné očakávanie, preto by sme rozhodne nemali zabudnúť si trochu ozdobiť domov, či už prútiky vŕby vŕby alias mačičkami s mašľami, kraslicami alebo jarnými kvietkami, tiež okná by mala symbolizovať jar, napríklad nálepkami s jarnými motívmi alebo môžeme dať povolenie našim ratolestiam a priechod ich detské fantáziu, aby nám krásne jarno vymaľovali okenné priestor rôznymi obrázkami kvetín.

Už v histórii ľudia vítali jar výzdobou, vysypával ornamenty na priedomí pomocou hrnčeka či kvetináče a piesku či vody, alebo zdobili okná kvetinovými vzormi s pomocou zrezaného mydla - takto sa zdobívaly vlnovkami a špirálami prejazdy a priedomí vidieckych stavení o veľkonočných a svätodušných sviatkoch, alebo na dožinky a podsvietený.

Ovce sa zelenou mašľou na zavesenie 15 cm

Väčšinou sa na Veľkú noc pečie baránok. Baránok symbolizuje v židovskej tradícii Izrael ako Boží stádo, ktoré vedie Hospodin. V kresťanstve je baránok symbolom Ježiša Krista, pretože bol ako baránok obetovaný za spásu sveta. Preto je symbol baránka súčasťou veľkonočných osláv, z historických prameňov sa ale len ťažko dozvedáme, či išlo o mäso alebo pečivo. Pravdepodobne sa jedla pečienka aj piškótové pečivo. Dnes baránka pečieme z cesta a zdobíme mašľou, baránok podľa historických tradícií by mal zdobiť každý veľkonočné stôl.

Zajačika už dnes už tiež pečieme, alebo ho používame ako dekoráciu. Zajačik tzv. "Ostrházi" - pochádza z Nemecka, k nám sa dostal až začiatkom 20. storočia. Zajac je však aj symbolom plodnosti, života a šťastia a je spätý s egyptskou a aztéckej mytológiou. Veľkonočného zajačika nájdeme už v Biblii, kde symbolizoval všetko chudobné, skromné, pokorné. Býval znázorňovaný ako biely zajac pri nohách Panny Márie - symbol čistoty nad telesným pokušením.