CubicFun Puzzle 3D Eiffelova veža LED svietiace 82 dielikov nočné edície 39 x 78 x 36 cm

Úchvatná stavba, ktorá láka každoročne tisíce návštevníkov môže byť u vás doma. Postavte si model Eiffelovej veže zo špeciálnej kolekcie so zabudovávaným LED svetlom . Parížska dominanta ešte krajšia!

• Vyrobené zo špeciálneho materiálu, asi 3 mm hrubej peny potiahnuté laminovaným potlačeným papierom.
• Po zostavení vyzerajú 3D puzzle skvele ako dekorácia v detskej izbe.
• Puzzle si nevyžaduje použitie akýchkoľvek nástrojov či lepidla.
• Napájanie: 2 x AA batérie.
• Počet dielikov: 82.
• Obtiažnosť: 6 zo 7.
• Rozmer zloženého puzzle: 39x78x36 cm.

3D puzzle sú ideálnou hračkou pre tvorivé a výtvarne nadané deti.Stačí trocha trpezlivosti az jednotlivých dielikov je možné poskladať takmer čokoľvek. V ponuke nájdete stroje, vojenskú techniku, budovy, mosty, veže, lode, chrámy, katedrály aj športové štadióny.

Jednotlivé stavebnice sa líšia zložitosťou zostavenia a to ovplyvňuje aj počet dielikov v zostave. Záleží na Vašej zručnosti a trpezlivosti. Stavebnica Vám určite nejaký čas zaberie, kým z jednotlivých dielikov zostavíte úžasné diela. 3D stavebnica je vyrobená z pevného materiálu - pevný kartón kašírovaný potlačeným papierom. Po zostavení vyzerajú 3D puzzle skvele ako dekorácia v detskej izbe. Obtiažnosť prispôsobte vlastným skúsenostiam.

Eiffelova veža (francúzsky La Tour Eiffel /tuʀ ɛfɛl/ ) je oceľová veža v Paríži, v súčasnosti najznámejšia parížska dominanta. Bola postavená v rokoch 1887 až 1889 a až do roku 1930, kedy bol dostavaný Chrysler Building, bola s výškou 300,65 metra najvyššou stavbou sveta. Dnes meria vrátane antény na vrchole 324 metrov. Je pomenovaná po svojom konštruktérovi Gustavovi Eiffelovi.

Eiffelova veža bola postavená pri príležitosti stého výročia veľkej francúzskej revolúcie a Svetovej výstavy, ktorá sa v roku 1889 v Parížikonala, a mala tu pôvodne stáť len 20 rokov do roku 1909. Avšak kvôli svojmu významu ako meteorologická stanica a neskôr aj rozhlasový a televízny vysielač bola zachovaná.Parížania túto stavbu najprv nenávideli a označovali ju za tŕň v oku (spisovateľ Guy de Maupassant pravidelne navštevoval v nej umiestnenú reštauráciu s tým, že je jediným miestom v Paríži, odkiaľ sa na vežu nemusí pozerať). Medzi kritiky stavby patrili aj Émile Zola alebo Alexander Dumas.

V súčasnosti je veža významným turistickým cieľom, na ktorý sú Parížania hrdí a ktorý ročne navštívi asi 7 miliónov ľudí (2014) z celého sveta.

Veža má tri plošiny, prvá je vo výške 57 metrov, druhá vo výške 115 metrov a tretia vo výške 276 metrov. Tromi nohami veže jazdia lanovky do prvého a druhého poschodia, vo štvrtej nohe sú schodiská pre peších. Z druhého poschodia potom vedú výťahy do tretieho poschodia. Maximálna oscilácia vrcholu aj pri veľmi silnom vetre je 12 centimetrov, výška môže vplyvom teplôt (tepelná rozťažnosť) kolísať až o 18 centimetrov. Pri optimálnej viditeľnosti je možné z vrcholu dohliadnuť až do vzdialenosti 67 kilometrov. Pod vežou sa nachádza busta A. G. Eiffela, ktorú sem v roku 1923 umiestnil Antoine Bourdelle ako ocenenie jeho práce. Pod balkónom prvej plošiny sa po celom obvode nachádza nápis zložený zo 72 mien významných vedcov.

Veža bola predlohou mnohých imitácií, napríklad aj pre Petřínsku rozhľadňu či Blackpool Tower. 

Prvé plány stavby sa začali už v roku 1878. Stavba prebiehala v rokoch 1887 až 1889 ako vstupná brána na Svetovej výstave 1889, ako symbol osláv 100 rokov od Francúzskej revolúcie. Eiffel so svojimi plánmi pôvodne počítal s postavením veže v španielskej Barcelone v roku 1888, kedy tam prebiehala Svetová výstava. Radné mestá ale tento návrh zamietli, pretože projekt bol veľmi nákladný av ohľade architektúry mesta tiež nevkusný. Potom, čo bol Eiffel v Španielsku odmietnutý, podal svoj návrh Parížu, kde sa výstava konala o rok neskôr. V Paríži bolo predvedených mnoho návrhov. Napríklad obrovská gilotína na počesť obetiam revolúcie, alebo vysoký stĺp, na ktorého vrchole by bolo umiestnené svetlo, ktoré by osvetľovalo nočné mesto. Objavila sa tiež obrovská 220 m vysoká fontána, z ktorej by tryskala voda široko ďaleko. Nakoniec ale zvíťazil plán Gustava Eiffela.

Na tomto projekte pracovalo 50 inžinierov, aby vypracovalo 5300 výkresov. Všetkých 18 038 železných trámov bolo detailne vykreslených. Konštrukcia zo zváracej ocele vyrobenej pudlovaním váži asi 7300 ton, ale celková hmotnosť je 10 100 ton. Veža sa skladá z 18 038 oceľových kusov, ktoré sú spojené pomocou dvoch a pol miliónov nitov. Na náter bolo spotrebovaných 60 ton farby.

Postup výstavby

Práce začali 28. januára roku 1887 a boli dokončené tesne pred začatím výstavy v marci 1889. Stavba veže sa pôvodne predpokladala na 14 mesiacov, nakoniec sa však skoro zdvojnásobila na 26 mesiacov a jej cena predražila o 1,5 milióna frankov. Na veži pracovalo 150 robotníkov v továrni v Levallois-Perret na okraji Paríža a 150 – 300 robotníkov na mieste. Priamo na stavbe tak bolo namontovaných asi len 1 000 000 nitov, zvyšných 1 500 000 bolo využitých na spojenie konštrukcie v továrni.

Najprv boli vybudované základy, vďaka ktorým stavba vyvíja tlak na zeminu iba 4,5 kg/cm2, čo je asi hodnota sediaceho človeka na stoličke. Montáž kovových konštrukcií sa začala v júli 1887. Ako stavbyvedúci pôsobil Jean Compagnon. Výstavba prebiehala pomocou žeriavov, ktoré zdvíhali do výšky niekedy až 30 metrové zložené železné konštrukcie. Pomocou lešenia a podporných stĺpov stavba prebiehala až do výstavby prvej plošiny (57 m). Tá bola dokončená 7. decembra 1887. Podobným spôsobom sa pokračovalo aj pri výstavbe druhej plošiny v 115 metroch. Tá bola dokončená v auguste 1888. V septembri 1888 keď bolo dostavané 2. poschodie, začali pracovníci štrajkovať. Nechceli pracovať 9 hodín v zimnom období a 12 hodín v lete. Tiež sa im nepáčili ich platy, pretože práca na veži znamenala veľké riziko. Aj keď mali pracovníci lepšie finančné podmienky ako väčšina ľudí v tom čase v tomto remesle, tak im Gustave Eiffel vyhovel a zvýšil im platy, ale nerozlišovala sa výška platov podľa výšky, v ktorej zamestnanec pracoval. Gustave Eiffel to odôvodnil tým, že nie je vôbec žiadny rozdiel či pracujú v 50 m výške, alebo v 200 metrovej. O tri mesiace neskôr vypukol druhý štrajk, pri ktorom zamestnanci odmietli vyjednávať.

Riziko úrazov bolo obrovské, pretože na rozdiel od mrakodrapov veža nemala žiadne poschodia s výnimkou dvoch plošín. Aj keď boli pri stavbe použité bezpečnostné prvky ako napríklad bezpečnostné zábradlie, jeden človek v priebehu stavby zomrel po tom, čo stratil rovnováhu a spadol. Každých sedem rokov prebiehajú nátery a ošetrenia proti korózii železnej konštrukcie. Pri týchto rekonštrukciách sa spotrebuje asi 50–60 ton farby.

Dňa 6. mája 1889 bola veža otvorená pre verejnosť. Otvorenie bolo uvítané 21 salvami z dela. Pôsobila ako vstupná brána na prebiehajúce veľtrhy, ktoré končili 15. mája toho istého roku. V prvom týždni ešte nefungovali výťahy. Aj napriek tomu Eiffelovu vežu navštívilo za ten týždeň 28 922 ľudí, ktorí vyšliapali po schodoch až na tretie poschodie. Za prvý rok prevádzky ju navštívilo 2 milióny ľudí, vtedy bolo vstupné 5 frankov za osobu. Po skončení veľtrhov a slávy, ktorá vznikla po otvorení, rýchlo ubudli návštevníci. Napríklad v roku 1899 ju navštívilo iba 150 000 návštevníkov. Oživenie návštevnosti prebiehalo až v roku 1900, kedy v Paríži opäť prebiehala Svetová výstava. Za ten rok bolo evidovaných viac ako milión návštevníkov, čo je niekoľkonásobok oproti minulým rokom. Po skončení veľtrhov opäť navštevovalo vežu minimum návštevníkov. Budúcnosť veže vtedy nebola zaručená a mohla byť aj zbúraná, ako sa plánovalo na rok 1909.

Vtedajšia najväčšia reklama na svete

V roku 1889 bola na poslednom poschodí pre Ústredný meteorologický úrad sprevádzkovaná so súhlasom Gustava Eiffela meteorologická stanica. 5. novembra 1898 Evžen Ducretet vykonal prvé bezdrôtové telegrafné spojenie medzi Eiffelovou vežou a Pantheonom na vzdialenosť asi 4 km. V roku 1903 Eiffel, ktorý hľadal cestu, ako zabrániť likvidácii svojej veže po vypršaní koncesie v roku 1909, presvedčil kapitána Gustava Ferrié zodpovedného za bezdrôtové spojenia v armáde, o vhodnosti využitia veže na experimenty na tomto poli. Sám financoval inštaláciu zariadenia, ktoré umožnilo spojenie až na vzdialenosť 400 km. V roku 1909 armáda zriadila pri veži podzemnú rádiotelegrafickú ústredňu a 1. januára 1910 preto bola Eiffelovi predĺžená koncesia na prevádzkovanie veže. V roku 1913 malo vysielanie z veže dosah 6 000 km a bolo zachytené aj v Amerike a na lodiach na oceáne.V roku 1909 bol pri päte veže postavený malý pokusný aerodynamický tunel, v ktorom bolo vykonaných asi 5 000 meraní.V roku 1920 bol vysielač pre vojenské siete prestavaný aj na civilné. Roku 1921 začalo z veže pravidelné vysielanie rozhlasových programov a od roku 1925 tu začali vysielať prvé správy.Veža je najvyšším bodom v parížskej oblasti a nachádza sa v samotnom centre mesta, a preto bol jeho rádiový vysielač strategický v priebehu prvej i druhej svetovej vojne a je strategický dodnes. V roku 1935 začalo z veže prvé televízne vysielanie s rozlíšením 60 riadkov. V roku 1957 boli na veži inštalované prvé satelitné antény. Vďaka novej anténe dosiahla veža výšku 320,75 metrov. V roku 2000 bola na veži inštalovaná vysokofrekvenčná anténa a veža tým povyrástla na 324 m. V roku 2010 boli vykonané úpravy pre prechod na digitálne vysielanie pre celý región Ile-de-France.

Zmluva z 8. januára 1887, ktorú podpísali Gustave Eiffel, Édouard Lockroy a Eugène Poubelle, zariadila prevádzku veže na 20 rokov od slávnostného otvorenia v roku 1889 do konca roku 1909. Nakoniec bola predĺžená životnosť stavby o ďalších 70 rokov, a to hlavne vďaka strategickému významu bezdrôtovej telegrafie, pre ktorú bolo ideálne umiestnenie vysielacej antény na vrchole veže. 17 februára 1981 bolo mestskou radou schválené predĺženie koncesie na prevádzkovanie Eiffelovej veže o ďalších 25 rokov do Silvestra roku 2005, prevažne vďaka vysielaniu z veže a turistickej atraktivite. Od 1. januára roku 2006 má na starosť prevádzku veže organizácie SETE, tá získala kontrakt na ďalších 10 rokov. Stopercentným vlastníkom spoločnosti je mesto Paríž.