CubicFun Puzzle 3D Titanic 113 dielikov 80 x 20 x 11 cm

3D puzzle sú ideálnou hračkou pre tvorivé a výtvarne nadané deti . Stačí trocha trpezlivosti az jednotlivých dielikov je možné poskladať takmer čokoľvek.
Stavebnica Vám určite nejaký čas zaberie než z jednotlivých dielikov zostavíte úžasné diela. 3D stavebnica je vyrobená z pevného materiálu - pevný kartón kašírovaný potlačeným papierom. Po zostavení vyzerajú 3D puzzle skvele ako dekorácia v detskej izbe. Obtiažnosť prispôsobte vlastným skúsenostiam.

• Obtiažnosť: 5 zo 6.

V ponuke nájdete stroje, vojenskú techniku, budovy, mosty, veže, lode, chrámy, katedrály aj športové štadióny. Jednotlivé stavebnice sa líšia zložitosťou zostavenia a to ovplyvňuje aj počet dielikov v zostave. Záleží na Vašej zručnosti a trpezlivosti. 

RMS Titanic (česká výslovnosť [tytanyk], anglická [taiˈtænik]) bol zaoceánsky parník triedy Olympic patriaci spoločnosti White Star Line. Vo svojej dobe išlo o najväčší osobný parník sveta. Bol určený na prevoz cestujúcich a pošty medzi Európou a Severnou Amerikou. Na tejto trase mal konkurovať podobným parníkom spoločnosti Cunard Line – Mauretánii a Lusitanii. Kapacita lode dovoľovala prevážať 2 453 až 2 603 cestujúcich a obmedzený počet kočiarov alebo automobilov. O prevádzku lode ao pohodlie cestujúcich sa staralo 885 až 899 členov posádky.

Titanic však stroskotal už počas svojej prvej plavby.

14. apríla 1912 o 23:40 sa parník zrazil s ľadovcom. Po necelých troch hodinách, nad ránom 15.apríla o 02:20, klesol ku dnu. Zahynulo okolo 1 500 cestujúcich a členov posádky.Príčinou vysokého počtu obetí bol najmä nedostatok záchranných člnov a zlá organizácia záchranných prác.

Skaze Titanicu sa dostalo širokej publicity pre veľký počet obetí, medzi ktorými boli aj najbohatší ľudia na svete a mnoho známych osobností, kvôli legendám, ktoré vznikli okolo príčiny a priebehu potopenia, av neposlednom rade po objavení zachovalého vraku lode v hlbinách Atlantiku. 

Titanic bol postavený v Belfaste v lodeniciach Harland & Wolff na objednávku spoločnosti White Star Line, ako druhý zo série troch lodí triedy Olympic (RMS Olympic, RMS Titanic a HMHS Britannic). Stavba týchto lodí bola odpoveďou konkurenčnej spoločnosti Cunard Line vlastniacej parníky RMS Lusitania a RMS Mauretania. Projekt Titanicu navrhol Lord Pirrie,[11] ktorý bol riaditeľom lodeníc Harland and Wolff aj plavebnej spoločnosti White Star. Na stavbe a konštrukcii pracoval šéfkonštruktér Thomas Andrews,[12] stavbyvedúci a vedúci konštrukcie Alexander Carlisle, generálny manažér a vedúci projektant zodpovedný nielen za výzdobu a interiér plavidla a ktorý taktiež navrhol mechanizmus spúšťania záchranných člnov. Carlisle v roku 1910 ale odišiel k spoločnosti Welin Davit & Engineering Company Ltd. a ďalších prác sa na Titanicu nezúčastnil.

Titanic bol 269,1 metrov dlhý a 28,25 metrov široký. Hrubá tonáž predstavovala 46 328 BRT (131 190 m3) a výtlak 52 310 ton pri maximálnom ponore 10,54 m. Výška paluby od čiary ponoru bola 18 m. Tieto hodnoty vypovedajú o tom, že Titanic bol väčší ako jeho predchodca Olympic a vo svojej dobe bol najväčším námorným plavidlom.Trup bol z bezpečnostných dôvodov rozdelený na 16 záplavových komôr a dno lode bolo zdvojené. Táto konštrukcia mala Titanicu zaistiť najvyššiu bezpečnosť a prispela k predstave, že je nepotopiteľný. Túto domnienku zveličil aj odborný časopis Shipbuilder, ktorý napísal, že „po uzavretí vodotesných dverí v prepážkach sa loď stáva prakticky nepotopiteľnou“. Loď sa mala udržať na hladine aj v prípade zaplavenia až 4 vodotesných komôr súčasne.

Pre pohon lodných skrutiek, pomocné agregáty a dodávku energie bolo inštalovaných celkom 29 parných kotlov (24 obojstranných parných kotlov so 6 kúreniskami a 5 jednostranných kotlov s 3 kúreniskami) v 6 samostatných kotolniach, celkom so 159 kúreniskami. Všetky kotly mali priemer 4,79 m. Dĺžka obojstranných kotlov bola 6,08 ma jednostranných 3,5 metra.Dym z kotlov bol odvádzaný do troch, 19 metrov vysokých, komínov s prirodzeným ťahom. Pomocou ventilátorov sa vháňal vzduch pod rošty ohniska. Okrem troch hlavných komínov bol inštalovaný aj jeden falošný komín na zadnej časti slúžiaci ako hlavný vývod ventilácie a komín kuchyne. Loď potom so štyrmi komínmi vyzerala väčšia a dôstojnejšia. V kotloch sa vyvíjala para pre 2 štvorvalcové združené parné stroje s trojstupňovou postupnou expanziou, každý s výkonom 15 000 hp (11 MW) s možnosťou reverzácie chodu, a jednu nízkotlakovú turbínu s výkonom 16 000 hp (12 MW) bez možnosti reverzácie.Parná turbína bola umiestnená v piatej vodotesnej komore od zadku, piestové stroje v šiestej. Registrovaný výkon bol 50 000 hp (37 MW), ale združený výkon všetkých sústrojov bol odhadovaný až na 55 000 hp (41 MW).Loď mala tri lodné skrutky, prostredná s hmotnosťou 22 ton so štyrmi listami, krajná s hmotnosťou 38 ton s troma listami. Maximálna rýchlosť lode bola odhadovaná na 24 uzlov (44 km/h), tou však Titanic nikdy neplával.

Kormidlo mal Titanic iba jedno, navyše bolo krátke a malé plochou.Kormidlo sa pohybovalo vo štvrťkruhu (±45°) a bolo ovládané prevodom cez ozubené koleso. Pre obmedzenie vibrácií vznikajúcich prúdením vody za lodnými skrutkami a pre prípad rýchlej zmeny polohy boli do mechanizmu vložené tuhé pružiny, tlmiace tieto vibrácie. Kormidlo bolo ovládané dvoma samostatnými parnými strojmi. V prevádzke bol ale využívaný iba jeden, druhý bol záložný, a pracovali na spoločný hriadeľ.V prípade núdze bolo možné kormidlo ovládať lanovými prevodmi cez dva vrátky.

So stavbou RMS Titanicu bolo začatých 31.marca 1909 a stavba bola financovaná J. P. Morganom a jeho spoločnosťou International Mercantile Marine Co.Trup bol na vodu spustený 31.mája 1911 o 12:13. Ďalšie práce na dokončení trvali takmer ďalší rok a boli dokončené 31.marca 1912, kedy nasledovala skúšobná plavba.

Komfort

Le Café Parisien, Parížska kaviareň

Predné veľké schodisko v prvej triede

Luxusná Kajuta B59

Telocvičňa

Už pri návrhu interiéru a vybavenia pre Titanic sa počítalo s tým, že by mal predstavovať luxus a bohatstvo. Loď bola vybavená palubným telefónnym komunikačným systémom, knižnicou aj holičstvom.Pre cestujúcich prvej triedy bol k dispozícii aj bazén, telocvičňa, ihrisko na squash, turecké kúpele, elektrické kúpele a Veranda Cafe.Taktiež Café Parisien ponúkalo špeciality pre cestujúcich prvej triedy, ktoré mohli konzumovať na slnečnej verande s dekorovaným mrežovím.Spoločenské miestnosti prvej triedy boli obložené vyrezávaným dreveným obložením, drahým nábytkom a ďalšími dekoráciami. V tretej triede bolo vybavenie skromné, borovicové obloženie a robustný teakový nábytok.

O rozdiele vybavenosti kajút a poskytovaného komfortu svedčia aj cenové rozdiely lodných lístkov. Cena salónnej Kajuty: 4 350 USD / 870 libier šterlingov (v dnešných cenách 128 000 USD); Kajuta v prvej triede: 150 USD / 30 libier (v dnešných cenách 4 400 USD); Kajuta v druhej triede: 60 USD / 13 libier (v dnešných cenách 1 900 USD) a palubný lístok pre tretiu triedu: 20–40 USD / 3–8 libier (v dnešných cenách 440–1170 USD).

Loď bola vybavená vtedy špičkovou technológiou. Medzi tieto vymoženosti patrili aj tri elektrické výťahy v prvej triede a jeden v triede druhej a loď bola kompletne vybavená elektrickým osvetlením. Komunikáciu lode s okolitým svetom zabezpečovali dve rádiové stanice Marconi s výkonom 5 000 wattov. Pri jednej stanici sa v smenách striedali dvaja operátori spoločnosti Marconi a ich úlohou bolo odosielanie a prijímanie osobných správ.Táto telegrafická služba bola určená pre cestujúcich prvej triedy. Najdrahší jednosmerný transatlantický prenos stál 870 libier, čo zodpovedá 63 837 librám v roku 2011, alebo 1 363 dolárov, tj. 30 917 dolárov v roku 2011.

K ďalšiemu vybaveniu patril priestor na venčenie psov, nemocnica s operačnou sálou namiesto bežnej lodnej ošetrovne, mraziace skladisko rezaných kvetov, ubytovacie priestory pre služobníctvo prvej triedy a iné.

RMS Titanic, rovnako ako iné plavidlá na prepravu cestujúcich po vode, musel byť vybavený záchrannými člnmi. Spoločnosť White Star pri schvaľovaní počtu záchranných člnov a ich kapacity vychádzala z vtedy platných námorných predpisov a požiadaviek Board of Trade. Tieto predpisy vyžadovali iba takú kapacitu záchranných člnov, ktorá zodpovedá výtlaku plavidla a predpokladanému množstvu prepravovaných cestujúcich. Na toto určenie boli ale nesprávne použité údaje od sesterskej lode Olympic z roku 1911, kedy počet cestujúcich na Olympicu nepresiahol 1 100 osôb.Výsledkom bola inštalácia iba 20 záchranných člnov s celkovou kapacitou 1 178 osôb, to je zhruba 1/3 celkovej kapacity Titanicu.V čase katastrofy bolo na Titanicu vyše 2 200 osôb. Podľa platných predpisov Board of Trade bolo stanovenie počtu záchranných člnov správne, pretože britské lode s výtlakom nad 10 000 ton mali niesť 16 člnov o celkovej priestornosti 5 500 ft³ (kockových stôp), tj. 160 m³ ak tomu ďalšiu dostatočnú kapacitu iných záchranných plavidiel s kapacitou 75 %, ktorá je znížená na 50 % u lodí s vodotesnými prepážkami, oproti kapacite záchranných člnov. V tomto prípade mohla spoločnosť White Star Line využiť výnimky pre lode s vodotesnými prepážkami a celkovú kapacitu v záchranných prostriedkoch znížiť až na 756 osôb. Podľa týchto predpisov mohla spoločnosť White Star Line inštalovať aj menej člnov, ale poskytla ich viac, než jej bolo predpisy ukladané.Ani toto navýšenie, nad požiadavku predpisov, nebolo neskôr dostačujúce.

Jeden zo Engelhardtových skladacích člnov Titanicu s stroskotancami, foto z paluby Carpathie

Z 20 člnov bolo 14 veľkých drevených člnov s kapacitou 65 osôb, 2 tzv. pohotovostné kutre s kapacitou 40 osôb a 4 Engelhardtove skladacie člny s kapacitou 47 osôb. Tieto mali plátené bočnice s korkovou obrubou a mohli slúžiť buď ako plť pri spustení bočníc alebo ako čln pri ich zdvihnutí.

Veľké člny a kutre boli označené číslami 1 až 16. Člny s párnymi číslami boli upevnené na ľavoboku, s nepárnymi na pravoboku. Skladacie člny boli označené písmenami A, B, C a D. Dva pohotovostné kutre boli úplne vpredu vedľa kormidlovne, po jednom na pravoboku a jednom na ľavoboku. Štrnásť veľkých člnov bolo rozdelených po siedmich na každý bok lode, tri vpredu a štyri vzadu. Skladacie člny boli rozdelené po dvoch na pravobok a levobok. Člny C a D boli uložené vedľa kotrov, v druhom rade, a mali byť spustené rovnakými výložníkmi. Skladacie člny A a B boli nevýhodne umiestnené až na streche dôstojníckych kajút, v treťom rade, a aj za normálnych podmienok bolo ťažké tieto člny, vážiace asi 1 350 kilogramov, dostať na člnovú palubu medzi ramená výložníkov a spustiť na hladinu.

Titanic bol vybavený modernými Welinovými dvojitými výložníkmi. Ich ramená mohli byť vyklonené na obe dve strany, tak aby mohli obsluhovať druhý rad záchranných člnov umiestnený vo vnútri na palube. Od toho však bolo upustené, pretože člnová paluba by bola preplnená, čím by sa zmenšil priestor pre promenádu cestujúcich a zhoršil výhľad na oceán.

Čerpadlá [upraviť
RMS Titanic bol vybavený systémom 5 balastných nádrží s čerpadlami a ďalšími 3 čerpadlami, každé s prečerpávacou kapacitou 150 ton/hod. Kapacita všetkých súčasne pracujúcich čerpadiel dosahovala celkovú výtlačnú kapacitu 1 700 ton morskej vody za hodinu.Dve hlavné potrubia balastných nádrží s priemerom 10″ (~250 mm), s ventilmi rozvodu vody, boli položené v celej dĺžke trupu nad prepážkami.

Uvádza sa, že v priebehu katastrofy sa podarilo pomocou čerpadiel spomaliť zaplavenie 6. kotolne v prvých desiatich minútach po zrážke s ľadovcom a znížiť rýchlosť zaplavovania 5. kotolne. Ani odčerpávanie vody nemohlo zachovať potrebný vztlak trupu, spomalilo však zaplavovanie. Čerpadlá pracovali až do 23:50, kedy boli zaplavené a vyradené z činnosti.

Titanic (vľavo) a Olympic (vpravo)
v lodeniciach v Belfaste

RMS Titanic a RMS Olympic boli sesterské lode, pričom Olympic bol dokončený skôr (31.mája 1911). Určitý čas boli obe lode vyrábané súčasne vedľa seba v tej istej lodenici. Stavba Titanicu bola trochu oneskorená v čase, keď musel ustúpiť nutnej oprave Olympicu po jeho nešťastnej zrážke s krížnikom Hawkee – z tejto doby pochádzajú aj spoločné fotografie oboch lodí v Belfaste. Rozdiel medzi Titanicom a Olympicom bol na prvý pohľad viditeľný iba zo zábradlia na palube A, ktoré bolo zmenené na poslednú chvíľu.Obe lode mali trup rovnako dlhý (rozdiel bol 10 cm), len Titanic mal väčšiu registrovanú hmotnosť (BRT) a obe lode mali aj veľmi podobný vzhľad. Líšili sa v tom, že predná promenáda na palube A Titanicu bola uzavretá na ochranu cestujúcich pred počasím, paluby B mali iné usporiadanie a na Olympicu nebola „Café Parisien“. Tá bola na Olympic prestavaná v roku 1912, vďaka obľube, ktorú si získala na Titaniku. Pri stavbe Titanicu boli odstránené aj niektoré konštrukčné nedostatky zistené na Olympicu. Svetlá na palube A Titanicu boli guľaté, na Olympicu oválne.Kormidlovňa na Titanicu bola pretiahnutejšia – užšia a dlhšia. Ďalšie vykonané úpravy prispeli k tomu, že bol Titanic pri spustení na vodu v roku 1912 o 1 004 BRT väčší, a loď sa javila užšia a dlhšia (išlo však iba o optický dojem).

 

6. marca 1912 Olympic (vľavo) a Titanic (vpravo) v čase dokončovacích prác

Trup Titanicu bol spustený na vodu rieky Lagan dňa 31.mája 1911 o 12:13, kedy dal predseda správnej rady lodenice William James Pirrie pokyn na začatie spustenia. Udalosti sa prizeralo množstvu pozvaných osôb a zvedavých občanov. Spustenie lode ale prebehlo bez obvyklých obradov, ako je napríklad krst lode. Spoločnosť White Star Line síce nikdy svoje lode nekrstila, ale neskôr bola absencia krstu laiky pokladaná za jednu z príčin katastrofy – spoločnosť White Star Line však nikdy nepokrstila žiadnu zo svojich lodí, rovnako ako nekrstila svoje lode konkurenčnou štátom subvencovaná Cunard Line.Po spustení zostal Titanic na pozemkoch lodeníc Harland and Wolff na dokončenie. Bolo nutné osadiť kotly, parné stroje, namontovať stožiare, komíny a zariadiť a vybaviť interiéry a iné.Tieto práce trvali skoro ďalší rok.

Titanic preplávajúci kanálom
na skúšky v Írskom mori

Následne, po dohotovení dokončovacích prác, boli 1.apríla 1912 začali zaťažkávacie skúšky v Írskom mori podľa vtedajších predpisov – rozbehnutie z miesta, zastavenie, najkratší oblúk v „plnej rýchlosti“ (šlo o najvyššiu rýchlosť Titanikom dosiahnutú 21,5 uzla – čo je obdivuhodné aj dnes) a 2.apríla bol Titanic po skúškach uznaný plavby schopným na jeden rok a dostal povolenie na plavbu Victoriiným kanálom z Belfastu do Írskeho mora a krátko po polnoci 3.apríla 1912 vplával Titanic do Southamptonu.

Skúšky prebiehali bez obsluhujúceho personálu cestujúcich. Na palube Titanicu bolo 78 topičov a strojníkov a 41 členov posádky. Na lodnej palube boli prítomní zástupcovia rôznych spoločností, napríklad Harold A. Sanderson z I.M.M, Thomas Andrews a Edwarda Wildinga z Harland & Wolff. Pre chorobu sa ospravedlnili J.Bruce Ismay a Lord Pirrie. Jack Phillips a Harold Bride boli operátori rádiostanice Marconi a vykonávali jemné doladenie stanice - čo vyžadovalo niekoľko zložitých obratov lode. Hlavnou osobou bol Francis Carruthers z Board of Trade, ktorý po preverení lode podpísal dokument Agreement a Account of Voyages and Crew, oprávňujúci loď na plavbu s pasažiermi po dobu dvanástich mesiacov.

Po šiestich hodinách plavebných skúšok na mori opustil Titanic na poludnie Belfast a vydal sa na 550 míľ (890 km) dlhú cestu do Southamptonu pod velením kapitána Herberta Haddocka. 10.apríla bola vykonaná posledná inšpekcia lode, ktorú vykonal sám konštruktér Titanicu, Thomas Andrews.

Edward J. Smith, kapitán Titanicu

Prvá, a zároveň aj posledná plavba smerovala z anglického Southampton cez francúzsky Cherbourg a írsky Queenstown (Cobh) do amerického New Yorku. Na plavbu sa Titanic vydal 10.apríla 1912 pod velením kapitána Edwarda J. Smitha, ktorý bol komodorom flotily White Star Line a predtým slúžil na Olympicu.

D5/Lord-Pirrie-and-Bruce-Ismay-inspecting-Titanic.jpg/220px-Lord-Pirrie-and-Bruce-Ismay-inspecting-Titanic.jpg" alt="" width="220" height="172" data-file-width="384" data-file-height="300" />

Lord Pirrie a Bruce Ismay na Titanicu

V Anglicku bolo tradíciou, že spoločnosť White Star Line rozprávala zvláštny vlak z Londýna do prístavu tak, aby cestujúci, ktorí strávili poslednú noc na pevnine v hoteli, mali zaistenú dopravu k jej lodiam.Prvá plavba Titanicu bola takmer na poslednú chvíľu odložená kvôli prebiehajúcemu štrajku baníkov – na Titanic musela byť preložená zásoba uhlia zo všetkých dostupných lodí White Star Line v Southamptone, aby vyhovel úradnému zisteniu, podľa ktorého je vybavený dostatočným množstvom uhlia pre plavbu cez Atlantik – nie je bez. zaujímavosti, že tento limit, nastavený pre oveľa menšie lode, prekročil Titanic len o niekoľko sto kg.

Na palubu sa nalodilo vyše 1 300 cestujúcich, z toho viac ako 300 v prvej triede, takmer 300 osôb v druhej triede a vyše 700 v triede tretej.Titanic teda nebol na svojej prvej plavbe kapacitne úplne vyťažený, spoločne s posádkou potom bolo na palube až 2 223 ľudí. Velenie lode bolo v rukách kapitána Edwarda J. Smitha, ktorý mal k ruke 7 dôstojníkov (vrchný dôstojník H. T. Wilde, 1. dôstojník William McMaster Murdoch, 2. Charles Herbert Lightoller, 3. Herbert John Pitman, 4. Joseph Grove Boxhall, 5. Harold Godfrey Lowe, 6. James Pell Moody).Na palube lode sa nachádzal aj generálny riaditeľ lodnej spoločnosti White Star Line lord J.Bruce Ismay a šéfkonštruktér Thomas Andrews, projektant R. R. C. Chisholm, elektrikári W. H. M. Parr a E. H. Watson, zámočníci A. F. Cunnigham, A. W. Frost, R. J. Knight a inštalatér Francis „Frank“ Parkers.

Prvá plavba bola úspešná iba pre niekoľko málo cestujúcich, ktorí sa iba plavili zo Southamptonu do Cherbourgu alebo Queenstownu a ďalšie plavby sa nezúčastnili.Prístav v Queenstowne nebol stavebne vybavený pre takú veľkú loď a naloďovanie a vyloďovanie neprebiehalo pri móle, ale pomocou lodí špeciálne na tento účel spoločností zakúpených, ktoré pasažierov prevážali medzi loďou a pevninou. Po vyplávaní z Queenstownu smer New York bolo na palube 2 201 osôb; 1 316 cestujúcich a 855 členov posádky.

Na prvej plavbe Titanicu cez Atlantický oceán bolo mnoho významných cestujúcich, ako napr.:

• milionár John Jacob Astor IV a jeho manželka Madeleine Force Astorová,
• priemyselník Benjamin Guggenheim,
• majiteľ obchodného reťazca Macy's; Isidor Straus a jeho manželka Ida,
• milionárka Margaret „Molly“ Brownová z Denveru, neskôr prezývaná „Nepotopiteľná Molly“ pre pomoc ostatným pri stroskotaní,
• sir Cosmo Duff-Gordon a jeho manželka, módna návrhárka Lucy Duff-Gordon,
• George Dunton Widener a jeho manželka Eleanor so synom Harrym, hráčom krikete,
• obchodník John Borland Thayer s manželkou Marian a sedemnásťročným synom Jackom,
• novinár William Thomas Stead, ktorý v roku 1892 napísal knihu o zaoceánskom parníku potopenom ľadovou krou,
• grófka Rothes,
• asistent prezidenta Spojených štátov amerických Archibald Butt,
• spisovateľka a sociologička Helen Churchill Candeeová,
• spisovateľ Jacques Futrelle s manželkou May a ich priatelia, producenti z Broadwaya,
• Henry a Rene Harrisovi,
• herečka nemého filmu Dorothy Gibsonová
• a ďalšie

Plavby sa naopak nezúčastnil bankár J. P. Morgan, ktorý na poslednú chvíľu plavbu zrušil – podľa vtedajších merítok nebola spoločnosť na panenskej plavbe Titanicu – napriek neskorším výmyslom – nijako výnimočná či vybraná a podľa záznamov tiež loď neprevážala žiadne významnejšie cennosti či poklady (tým menej často spomínanú múmiu, ktorá dodnes pokojne leží v Britskom múzeu). Viac ako tri desiatky ľudí potom plavbu na Titanicu odriekli na poslednú chvíľu z rôznych dôvodov, medzi ktorými nechýbali ani zlé predtuchy. Tie však panovali aj na lodi – niekoľko preživších spomínalo na kokrhanie kohúta, ktoré v Cornwale a Walese ohlasuje smrť. Hydina ušľachtilého chovu bola však na zozname nákladu a bola ubytovaná vedľa psov neďaleko kuchyne prvej triedy – v tesnom susedstve kajút druhej triedy. Nie je tiež bez zaujímavosti, že jeden z členov posádky (tzv. Čierneho gangu) dezertoval zo služby v Cóbhu (Queenstowne), ktorý bol jeho bydliskom, a Titanic mu poslúžil pravdepodobne len ako spôsob, ako sa zadarmo dostať domov. Ďalší z členov posádky potom stratil svoju námornícku knižku a na jeho mieste zahynul na Titanicu neznámy človek. Pre Čechov nie je bez zaujímavosti, že istý „Francúz“ s menom Michel Navratil cestoval pod pseudonymom s dvoma malými deťmi, ktoré uniesol, aby zachránil svoje rozpadnuté manželstvo. Obe deti dokázal dostať do člna, avšak sám na lodi zahynul - jeho telo bolo vylovené a halifaxský rabín o pozostatkoch česko-francúzskeho katolíka rozhodol, že ide o Žida, a tak ich dnes Michel Navrátil pochovaný na židovskom cintoríne v Halifaxe. Medzi cestujúcimi nájdeme Britov, Írov ale predovšetkým Škandinávke – v Škandinávii White Star Line mohutne inzerovali a mnoho predovšetkým švédskych rodín kúpilo lístok „na prvú voľnú loď do Ameriky.Medzi cestujúcimi boli však aj Sýrčania, Arméni a ďalšie národnosti Blízkeho východu, nastúpené v Cherbourgu, kam sa dopravili vlakom z Marseille. V posádke prevažovali Briti (čo nebolo na britských lodiach pravidlom) av „Čiernom gangu“ topičov a strojníkov nachádzame predovšetkým írske mená. Keď Titanic opúšťal vo štvrtok 11.apríla Queenstown na ceste do záhuby, jeden z írskych emigrantov Eugene Dally hral na írske gajdy pieseň „Irish Lament“ (Írsky nárek) – ten istý Dally, ktorý katastrofu prežil, potom žaloval medzi stovkami iných spoločnosť White Star Line o náhradu škody – potopené gajdy.