Hlavná stránka  >  Dom, bývanie  >  dekorácie  >  Jar, Leto, Veľká noc  >  Dekorácia na postavenie  >  Sliepočka biela strapatá v hniezde 12 cm
Ponúkame iba tovar skladom

Sliepočka biela strapatá v hniezde 12 cm

-10%

Sliepočka biela strapatá v hniezde 12 cm
Naša cena
1.98 EUR s DPH 
Ušetríte 0.22 EUR (10%)
Cena pred slevou
2.2 EUR s DPH
Skladom:   10-20 ks
Tento produkt nie je možné samostatne kúpiť.
Početks
Otázka na predajcuSledovať cenu
Aktuálna cena produktu je 1.98 EUR s dph
  Oznámiť, až cena klesne pod    EUR s dph
  Oznámiť každú zmenu ceny
Váš e-mail  
Zaslať dotaz
Meno:
Email:
Telefón:
' '
Opište kód:
Dotaz:
Zdieľaj
Kód:84077
EAN:8595603408879
Výrobca:Made in PCR
Značka:Ozdoby, dekorace, tvorba 
Ozdoby, dekorace, tvorba
Popis produktu

Veľká noc, rovnako ako Vianoce, sprevádzalo a stále sprevádza nepreberné množstvo pohanských aj kresťanských zvykov, ktoré sa niekedy úplne spojili. Väčšinou však veľkonočné zvyky vychádzajú z podstaty života roľníka na poľnohospodárskom vidieku - boli to sviatky jari, kedy sa príroda opäť prebúdzala k životu a rôznymi obradmi bolo potrebné zabezpečiť úrodu a zdar novo nadchádzajúceho poľnohospodárskeho roka - to sú teda Veľká noc ľudové. Ďalej je možné rozlíšiť Veľká noc kresťanskej a svetskej.

Dnes Veľká noc chápeme ako kresťanskú oslavu, ktorá sa nenápadne prelína s veľmi silno zakorenenými pohanskými zvykmi, oslavujúcimi znovuprebudenie prírody k životu po dlhej zime. Sú to teda sviatky radosti, počiatku úrody a nádeje.

Málokde sa dozvedáme, že dôležitou súčasťou sviatkov jari je tiež výzdoba, chceme s jarným príchodom privítať tiež znovuzrodenie síl a radostné očakávanie, preto by sme rozhodne nemali zabudnúť si trochu ozdobiť domov, či už prútiky vŕby vŕby alias mačičkami s mašľami, kraslicami alebo jarnými kvietkami, tiež okná by mala symbolizovať jar, napríklad nálepkami s jarnými motívmi alebo môžeme dať povolenie našim ratolestiam a priechod ich detské fantáziu, aby nám krásne jarno vymaľovali okenné priestor rôznymi obrázkami kvetín.

Už v histórii ľudia vítali jar výzdobou, vysypával ornamenty na priedomí pomocou hrnčeka či kvetináče a piesku či vody, alebo zdobili okná kvetinovými vzormi s pomocou zrezaného mydla - takto sa zdobívaly vlnovkami a špirálami prejazdy a priedomí vidieckych stavení o veľkonočných a svätodušných sviatkoch, alebo na dožinky a podsvietený.

Baránok a zajačik

Väčšinou sa na Veľkú noc pečie baránok. Baránok symbolizuje v židovskej tradícii Izrael ako Boží stádo, ktoré vedie Hospodin. V kresťanstve je baránok symbolom Ježiša Krista, pretože bol ako baránok obetovaný za spásu sveta. Preto je symbol baránka súčasťou veľkonočných osláv, z historických prameňov sa ale len ťažko dozvedáme, či išlo o mäso alebo pečivo. Pravdepodobne sa jedla pečienka aj piškótové pečivo. Dnes baránka pečieme z cesta a zdobíme mašľou, baránok podľa historických tradícií by mal zdobiť každý veľkonočné stôl.

Zajačika už dnes už tiež pečieme, alebo ho používame ako dekoráciu. Zajačik tzv. "Ostrházi" - pochádza z Nemecka, k nám sa dostal až začiatkom 20. storočia. Zajac je však aj symbolom plodnosti, života a šťastia a je spätý s egyptskou a aztéckej mytológiou. Veľkonočného zajačika nájdeme už v Biblii, kde symbolizoval všetko chudobné, skromné, pokorné. Býval znázorňovaný ako biely zajac pri nohách Panny Márie - symbol čistoty nad telesným pokušením.

Vajíčka - kraslice

Zo mená pohanské bohyne plodnosti Eostre vznikol názov Easter, anglické označenie Veľkej noci. Podľa legendy bohyne Eostre premenila vtáčika, ktorý zamrzol vo fujavici, v zajaca. On potom z vďačnosti každú jar kládol vajce ako vták. Vajíčko je teda prastarý symbol života, plodnosti a vďaky. Už v dávnych dobách sa im prisudzovala magická moc, ktorá sa zvyšovala sfarbením. Červená farba hrala dôležitú úlohu, lebo je to farba krvi a rovnako s ňou spojeného života.

Zdobená vajcia sa užívala nielen pri jarných obradoch, ale aj pri narodení, svadbách a pohreboch. Pretože kultový zmysel nemalo darovanie, ale požitie ich obsahu, zdobila sa od nepamäti varená. Zvyk jesť vajíčka na Veľkú noc súvisí zrejme s veľkým pôstom, pri ktorom sa nesmeli jesť ani vajcia, a preto ľudia nedočkavo čakali, až pôstne doba skončí.

Tradícia dávať veľkonočné vajíčko pochádza pravdepodobne až zo starého Egypta. V spojení s ľudovou tradíciou vznikol potom obyčaj zdobenia kraslíc, ktorý sa krajovo veľmi rôzni, rovnako ako pomenovanie. Kraslice je vraj slovo východočeskej a znamená červené veľkonočné vajcia. Zvyk zdobenia kraslíc pochádza ešte len z druhej polovice 19. storočia.

korbáč

Korbáč, (po) omladenie, vyrobené z mladých vŕbových prútikov, mala ženám odovzdať mladosti a silu týchto prútikov. Páni a chlapci by si mali pliesť z prútikov korbáč alebo tzv. žilu a ženy by sa mali nechať týmto prútikom vyšľahať, aby omladli a opeknela.

Pre každú ženu v minulých rokoch to bola česť a tzv. starej panny (ženy nad 25 slobodné a nevydaté) mali nádej. Vajíčko ako odmena za omladenie znamená symbol nového života, vzkriesenia. Potom teda zabudnime na Botox a nechajme sa poriadne vyšľahať na Veľkonočný pondelok. Môžeme poučiť muža, že správne sa šľahá len mašľami a po chrbte nie po zadku, ako je u našich koledníkov zvykom.

mazanec

Nechce Ak sa vám piecť baránka, skúste mazanec, aspon ten by nemal chýbať. Je symbolom slnka, pričiňuje sa na Bielu nedeľu, robí sa z rovnakého cesta ako vianočka. Predtým to však bývalo pečivo nesladké, pripravoval sa zo strúhaného syra a väčšieho množstva vajec (žiaduce bol žltý mazanec).

Sladká varianta tohto obradného pečiva si však ponechala pôvodné okrúhly tvar a znamenia kríža. V iných kútoch našej krajiny sa nesladkým mazancovým koláčom hovorilo baba, babůvka, plecovník, šoldr, svěceník.

Judášky

Ak nemáte chuť piecť ani mazanec, skúste aspoň Judášky alebo malé mazanca - briošky, oboje je pečivo z bielej múky a medu v tvare valčeka, môže byť tiež slaná varianta, symbolizujú povraz, na ktorom sa Judáš obesil - podľa kresťanského výkladu. Prozaickejšia ľudový výklad hovorí, že gazdinkám bolo ľúto zvyškov cesta a deťom piekli malé figúrky a zvieratká pre potešenie.

hľadanie pokladov

Na Veľký piatok by okrem veľkého pôstu mala pretrvávať tradície hľadanie pokladov, ak sme niečo stratili, na Veľký piatok všetko vraj zaručene nájdeme ak tomu ešte oveľa viac. Poklad, ktorý nájdeme, by mal mať podobu niečoho drahého pre potechu mysle i ducha alebo milého pre radosť alebo nájdeme rodinný starostlivo uschovaný poklad, skúsme teda hľadať. Ak sme si isté, že je to márne, skúsme si niečo pre radosť uschovať na ďalšie Veľký piatok.

Zistili ste, že vás nepriťahuje žiadna veľkonočné tradície? Nebaví vás upratovať ani nič zdobiť či maľovať, vajcia nejete a nerady pečiete a už vôbec sa nechcete nechať od mužov tĺcť prútikom? Tak predovšetkým vy nezabudnite na radosť zo života, pretože o tom práve sviatky jari sú a riadne ich oslávte, majú sa sláviť 50 dní ako odmena, tak do toho a krásne Veľká noc!

Sliepočka biela strapatá v hniezde 12 cm

Zákaznícke recenzia
Neboli nájdené žiadne recenzie.
Diskusia k produktu
Diskusia k: Sliepočka biela strapatá v hniezde 12 cm

Táto položka nebola doposiaľ diskutovaná. Ak chcete byť prvý, kliknite na tlačidlo Pridať príspevok

Popis produktu
Zákaznícke recenzia

Veľká noc, rovnako ako Vianoce, sprevádzalo a stále sprevádza nepreberné množstvo pohanských aj kresťanských zvykov, ktoré sa niekedy úplne spojili. Väčšinou však veľkonočné zvyky vychádzajú z podstaty života roľníka na poľnohospodárskom vidieku - boli to sviatky jari, kedy sa príroda opäť prebúdzala k životu a rôznymi obradmi bolo potrebné zabezpečiť úrodu a zdar novo nadchádzajúceho poľnohospodárskeho roka - to sú teda Veľká noc ľudové. Ďalej je možné rozlíšiť Veľká noc kresťanskej a svetskej.

Dnes Veľká noc chápeme ako kresťanskú oslavu, ktorá sa nenápadne prelína s veľmi silno zakorenenými pohanskými zvykmi, oslavujúcimi znovuprebudenie prírody k životu po dlhej zime. Sú to teda sviatky radosti, počiatku úrody a nádeje.

Málokde sa dozvedáme, že dôležitou súčasťou sviatkov jari je tiež výzdoba, chceme s jarným príchodom privítať tiež znovuzrodenie síl a radostné očakávanie, preto by sme rozhodne nemali zabudnúť si trochu ozdobiť domov, či už prútiky vŕby vŕby alias mačičkami s mašľami, kraslicami alebo jarnými kvietkami, tiež okná by mala symbolizovať jar, napríklad nálepkami s jarnými motívmi alebo môžeme dať povolenie našim ratolestiam a priechod ich detské fantáziu, aby nám krásne jarno vymaľovali okenné priestor rôznymi obrázkami kvetín.

Už v histórii ľudia vítali jar výzdobou, vysypával ornamenty na priedomí pomocou hrnčeka či kvetináče a piesku či vody, alebo zdobili okná kvetinovými vzormi s pomocou zrezaného mydla - takto sa zdobívaly vlnovkami a špirálami prejazdy a priedomí vidieckych stavení o veľkonočných a svätodušných sviatkoch, alebo na dožinky a podsvietený.

Baránok a zajačik

Väčšinou sa na Veľkú noc pečie baránok. Baránok symbolizuje v židovskej tradícii Izrael ako Boží stádo, ktoré vedie Hospodin. V kresťanstve je baránok symbolom Ježiša Krista, pretože bol ako baránok obetovaný za spásu sveta. Preto je symbol baránka súčasťou veľkonočných osláv, z historických prameňov sa ale len ťažko dozvedáme, či išlo o mäso alebo pečivo. Pravdepodobne sa jedla pečienka aj piškótové pečivo. Dnes baránka pečieme z cesta a zdobíme mašľou, baránok podľa historických tradícií by mal zdobiť každý veľkonočné stôl.

Zajačika už dnes už tiež pečieme, alebo ho používame ako dekoráciu. Zajačik tzv. "Ostrházi" - pochádza z Nemecka, k nám sa dostal až začiatkom 20. storočia. Zajac je však aj symbolom plodnosti, života a šťastia a je spätý s egyptskou a aztéckej mytológiou. Veľkonočného zajačika nájdeme už v Biblii, kde symbolizoval všetko chudobné, skromné, pokorné. Býval znázorňovaný ako biely zajac pri nohách Panny Márie - symbol čistoty nad telesným pokušením.

Vajíčka - kraslice

Zo mená pohanské bohyne plodnosti Eostre vznikol názov Easter, anglické označenie Veľkej noci. Podľa legendy bohyne Eostre premenila vtáčika, ktorý zamrzol vo fujavici, v zajaca. On potom z vďačnosti každú jar kládol vajce ako vták. Vajíčko je teda prastarý symbol života, plodnosti a vďaky. Už v dávnych dobách sa im prisudzovala magická moc, ktorá sa zvyšovala sfarbením. Červená farba hrala dôležitú úlohu, lebo je to farba krvi a rovnako s ňou spojeného života.

Zdobená vajcia sa užívala nielen pri jarných obradoch, ale aj pri narodení, svadbách a pohreboch. Pretože kultový zmysel nemalo darovanie, ale požitie ich obsahu, zdobila sa od nepamäti varená. Zvyk jesť vajíčka na Veľkú noc súvisí zrejme s veľkým pôstom, pri ktorom sa nesmeli jesť ani vajcia, a preto ľudia nedočkavo čakali, až pôstne doba skončí.

Tradícia dávať veľkonočné vajíčko pochádza pravdepodobne až zo starého Egypta. V spojení s ľudovou tradíciou vznikol potom obyčaj zdobenia kraslíc, ktorý sa krajovo veľmi rôzni, rovnako ako pomenovanie. Kraslice je vraj slovo východočeskej a znamená červené veľkonočné vajcia. Zvyk zdobenia kraslíc pochádza ešte len z druhej polovice 19. storočia.

korbáč

Korbáč, (po) omladenie, vyrobené z mladých vŕbových prútikov, mala ženám odovzdať mladosti a silu týchto prútikov. Páni a chlapci by si mali pliesť z prútikov korbáč alebo tzv. žilu a ženy by sa mali nechať týmto prútikom vyšľahať, aby omladli a opeknela.

Pre každú ženu v minulých rokoch to bola česť a tzv. starej panny (ženy nad 25 slobodné a nevydaté) mali nádej. Vajíčko ako odmena za omladenie znamená symbol nového života, vzkriesenia. Potom teda zabudnime na Botox a nechajme sa poriadne vyšľahať na Veľkonočný pondelok. Môžeme poučiť muža, že správne sa šľahá len mašľami a po chrbte nie po zadku, ako je u našich koledníkov zvykom.

mazanec

Nechce Ak sa vám piecť baránka, skúste mazanec, aspon ten by nemal chýbať. Je symbolom slnka, pričiňuje sa na Bielu nedeľu, robí sa z rovnakého cesta ako vianočka. Predtým to však bývalo pečivo nesladké, pripravoval sa zo strúhaného syra a väčšieho množstva vajec (žiaduce bol žltý mazanec).

Sladká varianta tohto obradného pečiva si však ponechala pôvodné okrúhly tvar a znamenia kríža. V iných kútoch našej krajiny sa nesladkým mazancovým koláčom hovorilo baba, babůvka, plecovník, šoldr, svěceník.

Judášky

Ak nemáte chuť piecť ani mazanec, skúste aspoň Judášky alebo malé mazanca - briošky, oboje je pečivo z bielej múky a medu v tvare valčeka, môže byť tiež slaná varianta, symbolizujú povraz, na ktorom sa Judáš obesil - podľa kresťanského výkladu. Prozaickejšia ľudový výklad hovorí, že gazdinkám bolo ľúto zvyškov cesta a deťom piekli malé figúrky a zvieratká pre potešenie.

hľadanie pokladov

Na Veľký piatok by okrem veľkého pôstu mala pretrvávať tradície hľadanie pokladov, ak sme niečo stratili, na Veľký piatok všetko vraj zaručene nájdeme ak tomu ešte oveľa viac. Poklad, ktorý nájdeme, by mal mať podobu niečoho drahého pre potechu mysle i ducha alebo milého pre radosť alebo nájdeme rodinný starostlivo uschovaný poklad, skúsme teda hľadať. Ak sme si isté, že je to márne, skúsme si niečo pre radosť uschovať na ďalšie Veľký piatok.

Zistili ste, že vás nepriťahuje žiadna veľkonočné tradície? Nebaví vás upratovať ani nič zdobiť či maľovať, vajcia nejete a nerady pečiete a už vôbec sa nechcete nechať od mužov tĺcť prútikom? Tak predovšetkým vy nezabudnite na radosť zo života, pretože o tom práve sviatky jari sú a riadne ich oslávte, majú sa sláviť 50 dní ako odmena, tak do toho a krásne Veľká noc!

Sliepočka biela strapatá v hniezde 12 cm

Neboli nájdené žiadne recenzie.


© 2014 VMD Drogéria, Parfuméria CZ