Sliepky látková, zelená kocka zápich 6 cm + špajle

Veľká noc je "pohyblivé" sviatky. Nemajú pevné miesto, pevný dátum v kalendári ako napr. Vianoce. Kresťanské Veľká noc nadväzujú na dlhú židovskú tradíciu oslavy záchrany, oslobodenie židovského národa z egyptského otroctva. Židia počítali čas lunárnym spôsobom, podľa Mesiaca a jeho viditeľných fáz. Mesačný novoluní bolo začiatkom mesiaca. Mesiac mal zvyčajne 29 dní. Vyslobodenie z Egypta sa uskutočnilo v mesiaci Nisan, kedy pastiersky národ hľadal novej jarnej pastviny pre ovce. Keď sa Židia usadili v Palestíne, slávili vždy znovu tento "národné" sviatok v rovnakej dátum. Boli totiž vyvoleným národom a náboženský život a ich národné dejiny boli úplne úzko spojené.

Starozákonné proroctvá, ktorá sa vzťahovala na Krista ako dávidovského Mesiáša, zvlášť proroctvo o záchrane z otroctva, z duchovného otroctva hriechu, prevedenie do "novej krajiny", sa v Kristovi dovŕšila práve v čase pre vyvolený národ tak dôležitú. Kristus dal o Veľkej noci tejto židovskej skúsenosti, tejto pamiatke, duchovný zmysel: záchranu z večnej smrti, dar nového, vnútorného, Božieho života. A pre kresťanov ako nový vyvolený ľud Boží bola Kristova smrť a zmŕtvychvstanie základné, konštitutívny udalostí. Chceli si túto súvislosť a kontinuitu s udalosťami v Starom zákone zachovať. Preto slávili kresťanské Veľká noc v rovnakom čase.

Mimo Palestínu sa ale užívalo solárne počítanie času, podľa pohybov Slnka. A preto, keď sa začali sláviť Vianoce, nemali samozrejme s židovským spôsobom počítaním času nič spoločné a ich slávenie bolo stanovené na rímsku slávnosť slnovratu, boha "Solis Invicta". A to bol ôsmy deň pred prvým januárom, ktorý sa nazýval "calendae". Preto sa v najstarších kresťanských prameňoch o dátume oslavy narodenia Ježiša Krista hovorí: "ante diem octavum calendas ianuarias". A preto zostala oslava narodenia Ježiša Krista pevným, nepohyblivým dnom.

Deň slávenia Veľkej noci, veľkonočné nedele zmŕtvychvstania sa vypočítaval vždy na nedeľu po prvom jarnom splne, po 21. marci. Tak to počítajú všetci kresťania. Po II. vatikánskom koncile boli z katolíckej strany snahy stanoviť slávenie Veľkej noci na pevný dátum, niekedy v marci. Bohužiaľ tieto snahy narazili na jasné "nie" pravoslávnych cirkví.

A prečo teda, keď sa dátum Veľkej noci vypočítava podľa rovnakej skutočnosti, prvého jarného splnu, je dátum slávenia u väčšiny kresťanských cirkví odlišné od slávenia pravoslávneho? Celá vec spočíva v tom, že v kalendári Gaia Julia Ceasara z 1. stor. pr. Kristom, ktorý solárne počítanie usporiadal, narastala chyba tým, že sa kalendár zaostával za Slnkom. V 16. stor. sa pápež Gregor XIII. rozhodol po konzultáciách s astronómami túto chybu napraviť. A tak roka 1582 po 4. októbri nastúpil hneď 15. október. Tak sa stalo vypočítavanie dáta veľkej noci presnejšie. Cirkev pravoslávna toto "pápežskej" rozhodnutie neprijala a dodnes zostala pri časovej chybe, ktorá stále narastá. Preto oslavuje Veľká noc sa oneskorením aj proti židovskému Pesach.

Sliepky látková, zelená kocka 6 cm + špajle