Zrkadielko zväčšovacie mix farieb 7,5 x 6 cm

Prvým zrkadlom zrejme bola vodná hladina, kde ľudia mohli pozorovať obraz svojho okolia alebo tiež svoj “obrázok”. Niekedy o 6. tisícročie pred Kr. n. l. sa objavujú vyleštené obsidiánové dosky, ktoré slúžia ako zrkadlá. Od 2. storočie pred Kr. n. l. sa začínajú vyrábať kovové zrkadlá z lešteného bronzu. Tieto zrkadlá všeobecne používali starí Egypťania, Gréci aj Rimania. Gréci a Rimania niekedy na podobný účel používali aj leštené striebro.

Použitie sklenených zrkadiel sa datuje od stredoveku.

Prvé druhy týchto zrkadiel sa objavujú v italianskych Benátkach okolo roku 1300, od 16. storočia sa tu už vyrábajú vo veľkom množstve. Pôvodný spôsob výroby spočíval v pokrytí zadnej strany skla zlúčeninou ortuť a cínu. Prvý pokus použiť na tento účel roztok striebra vykonal nemecký chemik Justus von Liebig v roku 1836.
Postupne boli vyvíjané rôzne spôsoby výroby, závislé na spôsobe redukcie strieborných solí do kovového striebra.
Dnes sa používa roztok dusičnanu strieborného, ktorý sa vyleje na povrch skla a nechá sa pôsobiť asi 1 hodinu. Počas tej doby postupne dochádza k redukcii dusičnanu strieborného na kovové striebro. Táto vrstvička sa osuší, pokryje šelakom a natiera charakteristickou hnedou farbou.V poslednej dobe sa na výrobu zrkadiel používa aj hliník, ktorý má okrem iného. tú výhodu, že lepšie odoláva korózii (oxidácii).

Vyrábajú sa tiež zrkadlá pre priemyselné a vedecké účely.

Tie sa často zhotovujú odparovaním striebra, ródia alebo hliníka a ich zrážaním na prednej ploche brúseného skla vo vákuu. Odrazová vrstva dosahuje hrúbky asi 0,1 mikrometra a musí sa povrchovo chrániť (kremíkom).